1. |
ODZNOVA
05:42
|
|||
ODZNOVA
Keď večer vchádzam do bytu
trochu sa bojím či si tu
či stále čakáš, kým jak hosť
prídem a so mnou minulosť
Len zabudnutá minulosť
Keď prekročím náš vlastný prah
ešte vždy váham vo dverách
v duchu sa vidím ako po stý krát
prídem, rovno si dávam čelom vzad
Odchádzam v duchu čelom vzad
Vtom zjavíš sa jak z úkrytu
vtiahneš ma ďalej do bytu
kde nespoznávam vôbec nič
uprostred vecí - nahý gýč
Ja som ten trápne nahý gýč
V samote s vôňou šafránu
odletí obraz bez rámu
kolízia dvoch tiel bez duše
ja som z Marsu a ty z Hodruše
veštbou má zhorieť každý z nás
kým spánok stotisíci raz
rozhodne, že napraví to čas
Rozhodne napraví to čas
Tak noc nám žehná bolestne
keď telo k telu poklesne
kto však je čašník a kto hosť
dnes zabili sme minulosť
Zabili sme už aj minulosť
Spíme a v izbách blúdi mráz
zajtra to všetko začne zas
|
||||
2. |
ANJEL
03:14
|
|||
Som anjel (Bubon vznikol z ticha)
Som anjel, krídlokoží,
v tieni stromu, vzniká zo mňa
plaché zviera čase lovu,
mlčanie a zabudnutie (praúzkosti:
matka v dcére). Útek=dvojportrét.
Kruh nikdy nie je dokonale okrúhly.
Hľadám meno svojej hviezdy,
hľadám meno sna,
hľadám svoje meno,
mlčím, kým ho nespoznám,
má vo mne svoje krídla,
vták, ktorý nelieta, nie vták?
Kruh nikdy nie je 1 dokonale okrúhly.
Bubon vznikol z luku.
Čas nikdy Nezomrie.
Tvár tvojho slova ledva dýcha
(útok svetla na nože):
od čakania ma bolí krv.
|
||||
3. |
INSTINKT
04:45
|
|||
INŠTINKT
Horizont svetlo
slabika bezmocná v tebe
znova je v tebe to isté
až kým nebudeš zakrývať
V približujúcich sa priamkach
pretne sa v tebe rez
keby nebola mapa
nebola by ani krajina
Krajina zostupujúca
do tvojho oka
zabývaného v inom svete
jazyk mlčiaci mlčaním
hovoriaci hovorením
Hmatom hľadiskom slepca
prstami po vnútornej
stene Ptahovho sarkofágu
vyhmatáš krídlatého
ženského démona
svojho podsvetia
Bezmocní v tebe
nech pretne rez
a stále verí,
že inštinkt mu velí
Tak chyť sa hmatom
tak chyť sa a drž sa
len vydrž a kráčaj
skôr než dôjde čas
|
||||
4. |
VYTAZENY
05:53
|
|||
VYŤAŽENÝ
Vyťažené je srdce moje
roky si v ňom dolovala
neobnoviteľné zdroje
Jak panva ostravská
prázdnotou zíva
nedá sa svietiť
Hovno!
A nie perspektíva
Vyťažený tu stojím na úrade práce
mám si fárať do hlbín vŕtať
tam všetko kričí
zmätok a demonštrácie
Jak panva ostravská
prázdnotou zíva
nedá sa svietiť
Hovno!
A nie perspektíva!
Vyrátané čo je moje a čo tvoje
ktosi tam zostal
ale nevie kto je
----------
Bil som sa smial
čo bolo bral
naozaj rád
aj v rámci frázy
mal iba teba
hral na tri méty
na štyri metastázy
Ja šiel som len tak
jak v príbehoch brat
za slnkom kus
kam padnú vtáci
kde tieň končí
zmysel svetla
tak načo lietať
sme v práci
Ja utekám tam
a čas beží tu
a ty si v cieľovom pásme
je poprímerie
a v nevíťazstvách
Keď zaspím vždy niekto zhasne
Raz z našich strát
sa stratí hnev
zostanem stáť
a slová umrú v čase
pozamykám
viac nejdeš nikam
skúsim nás strápniť zase
Bil som sa smial
čo bolo bral
naozaj rád
aj v rámci frázy
mal iba teba
hral na tri méty
na štyri metastázy
|
||||
5. |
AUTOBUS
02:37
|
|||
AUTOBUS
Autobus má
štyri kolesá
ľudí sa dnu pomestí
štyridsať plus päť
Chodí si tam a sem
a nikto s tým neráta
že na tejto trase -
premáva Zubatááá
Nedbá na mladý vek
a ani na výzor
nekompromisne hľadí spoza dvier
vraj je to konečná
boh je tvoj re-ví-zor !
A ty čierny pasažier!
A ty ten čierny pasažier
Šofér šťastie mal
a zvládol mŕtvy uhol
dupol na pedál
mal čo robiť
aby sa mu znova vyhol
Autobus dal
zbohom kolesám
štyridsať plus päť
duší stúpa k nebesááááám !
|
||||
6. |
CUDNY PAR
04:30
|
|||
ČUDNÝ PÁR
Sme čudný pár
tvár desí tvár
už rokov pár
sme čudný pár
nepanikár
sme si vzácny dar
Sme pár
Sme divný tím
už zopár zím
Ja uvarím
a zakaždým
potichu páchne naftalín
Keď hráš
Sme tím
Sme strmý zráz
pád hrozí v nás
Tak mi to hlás
Sme strmý zráz
Ja večný mráz
Ty kradneš čas
Sme zráz
Sme boží súd
tá dlhá púť
Tak so mnou blúď
Sme iba púť
Keď máme vášne zabudnúť
Tak buď
Sme čudný pár
tvár desí tvár
keď obliekam
si sebaklam
Už hučí v nás
keď do dverí
vkĺzne tma
Sme bod a bod
len bláznov rod
Už vzducholoď
nám podľa nôt
letí si nahá do temnôt
len bod a bod
Sme pár
Sme strmý zráz
pád hrozí v nás
Tak mi to hlás
Sme strmý zráz
Ja večný mráz
Ty kradneš čas
Sme zráz
Sme boží súd
Tá dlhá púť
Tak so mnou blúď
Sme iba púť
Keď máme vášne zabudnúť
Tak buď
|
||||
7. |
KROKY PROTI CASU
03:12
|
|||
KROKY PROTI ČASU
Kroky proti času
do bezvedomej noci
kde sa rebrík,
na ktorom stojíš
oddelí od kolmej steny
a ty stúpajúc dolu
z posledných síl
udržiavaš rovnováhu
už cítiš to chvenie
tesne pred pádom,
ktorému nemôžeš zabrániť.
Vtedy sa rebrík roztvorí
a bezpečne ťa zvedie dolu
do záľahy čistoty a chladu
do mučivého ligotu svetla
zavinutého do tieňa záveja
Pod ním trpezlivo jemné
rozostlané korene ostrých tráv
posledná správa,
ktorú vo svete mám
je sen
Kroky proti času
Pod ním trpezlivo jemné
rozostlané korene ostrých tráv
posledná správa,
ktorú vo svete mám
je sen
Kroky proti času
To bolí
To tak strašne bolí
Keď ťa náhodou stretnú
Kroky proti času
|
||||
8. |
SPLEEN
03:53
|
|||
SPLEEN
Pustím si trocha modrého spleenu
pustím si trocha spleenu v kuchyni
nebo je ako z lesklého cínu
pustím si trocha modrého spleenu
a prevlečiem si rýchlo periny
Potom si ľahnem do čistých perín
a budem otrávený celú noc
ja totiž spleenu bezmedzne verím
potom si ľahnem do čistých perín
a nikto nepríde mi na pomoc
Pustím si čím viac modrého spleenu
a budem pri ňom myslieť na dojem
čo celkom iste pretromfne mínu
pustím si toľko modrého spleenu,
že začnú stavať spleenojem
Pustím si čim viac modrého spleenu
a budem pri ňom myslieť na dojem
čo celkom iste pretromfne mínu
pustím si toľko modrého spleenu,
že začnú stavať spleenojem
|
||||
9. |
VASEN
05:49
|
|||
VÁŠEŇ
Pod gilotííínou tvojich stehien
už tak ľahko hlavu nestratím
pred naším katom neonemiem
nenechám srdce padnúť do gatí
Ostanú plné dlane vody
a štica čo sa prehrabne
zmizne pamäť samé šifrované kódy
svet sa vymkol z kĺbov
mesto horí
potichu dohasíname
A vášeň – stíchne ako búrka - jak rev bitých
má oči ako zvieratááá
čo v klepci čakajú na život
ktorý už s nimi dávno..... neráta
Tak povedz čoho sme sa báli
viac než strachu z vlastnej prázdnoty
Keď už prvý mráz nás na prach spálil
večer som zomrel ja
a ráno ty!!!
(áno, ty)
Veď to všetko čo sme mali sme si dali
v rámci možností
A neostalo nič - len hrýzť sa do kostí
Ostali plné dlane vody
čo medzi prsty pretečie
zmizla pamäť a ja dešifrujem kódy
Svet sa vymkol z kĺbov
pod rukou kata
márne hľadám bezpečie
Veď tá vášeň je len žena
Čo rada chodí obnažená
Akurát v inej parochni
Tak mi prepáč ja už musím
Buď tak dobrá sprav si kávu
... a zabuchni
Tak povedz čoho sme sa báli
viac než strachu z vlastnej prázdnoty
Keď už prvý mráz nás na prach spálil
večer som zomrel ja
a ráno ty!!!
(áno, ty)
Veď to všetko čo sme mali sme si dali
v rámci možností
A neostalo nič
iba náš hlad po vášni sa nám
vy-pom-stil
|
||||
10. |
KONIEC SVETA
04:54
|
|||
KONIEC SVETA
Svet dnes ostal
na pár minút stáť
nedobehol
svoju dennú trať
Dotočil sa
a my spolu s ním
Boh sa spýtal
či mu odpustím
Boh sa spýtal
či mu odpustím
Keď sa svet zastaví
lebo raz sa musí
na ceste bohvie kam
zastaneme tu s ním
Nedovolí nám ujsť
bude nás držať späť
tá guľa na nohe
ktorej sa vraví svet
Nech sa len stane to
čo sa má raz stať
to čo sa má stať sa stane
a aj tak nikdy neodstane
Chcem byť pri tom sám
a ticho sa smiať
Budem sa smiať
Pozerať sa Bohu
zblízka do očí
rovno do očí
Vidieť ako plače ten
čo s nami zatočí
|
||||
11. |
RAZ SA USADIM
04:03
|
|||
RAZ SA USADÍM
Raz sa usadím
ako stará žena
na lavičku v stromoradí
nalámem vtáčkom dušu
a viac si sám už neporadím
Len zavri oči a zaspi
Už ani slová
len holé hlásky
Nič nie je dané
Raz sa usadím
na malú pláž a more veľké
z piesku tu trčí mesiac zem
jak hlavy blízkych ľudí
zabudnutých ľudí
Nič nie je dané
Chcem zavrieť oči
bez plánov, bez rúk
a slepý môcť objať ráno
zo zeme vyrásť
zo zeme vyrásť
za dažďov a nehy
vrátiť sa naraz
na oba brehy
Chcem zavrieť oči
pár taktov ticha
keď hlava sa mi točí
a dobre dýcha
V stromoradí
Raz sa usadím
ako prvý sneh
na posledný kus listu
a budem čakať, kým sa roztopí
Raz sa usadím
a len jednu vec budem mať istú,
že sa usadím a zaspím
Chcem zavrieť oči
|
Kamil Mikulčík Bratislava, Slovakia
Kamil Mikulčík is a Slovak actor, musician, singer and composer. He composed music for various theatres in Slovakia and Czech republic.
Streaming and Download help
If you like Kamil Mikulčík, you may also like:
Bandcamp Daily your guide to the world of Bandcamp